Trubičky alebo odborne stipulky sú kovové alebo plastové rúrky, ktoré sa vkladajú do bubienka, aby zabezpečili vzdušnosť stredného ucha alebo drenáž (odtekanie) hnisu pri zápale stredného ucha.

 

Načo je trubička

V strednom uchu je za normálnych okolností vzduch, ktorý sa do neho dostane cez sluchovú trubicu z nosohltana. Pri niektorých ochoreniach  alebo stavoch sluchová trubica nefunguje, lebo je nepriechodná. Býva to pri jej zúžení napr. pri opuchu pri zápale horných dýchacích ciest, pri jej zjazvení alebo najčastejšie pri upchatí jej ústia, za čo najčastejšie môže nosná mandľa, ktorá sa nachádza v jej okolí. Vtedy sa do stredného ucha nemôže dostať vzduch a ten, ktorý tam je, sa vstrebe a potom dochádza k tomu, že v strednom uchu sa vytvorí najskôr podtlak a následne sa v ňom začne vytvárať tekutina. Tá najskôr nemusí robiť žiadne ťažkosti, ale ako postupne hustne, môže sa z nej stať až glej, čo sa následne prejaví tak, že dieťa zle počuje. Prejaví sa to najčastejšie tým, že nahlas rozpráva, dáva si nahlas televízor, alebo samo povie, že má pocit, že v ušku má zaľahnuté, alebo v ňom počuje praskanie alebo žblnkanie. To je už vážny príznak, ktorý by okamžite mal viesť k tomu, aby Vaše dieťa bolo vyšetrené v ORL ambulancii. To, či je v ušku tekutina sa dá zistiť veľmi jednoducho vyšetrením, ktoré sa volá tympanometria. Toto vyšetrenie je nebolestivé, do uška sa zavedie sonda a dieťa počuje len zvukový signál, ktorý sa vyšle do zvukovodu. Výsledkom je krivka, podľa ktorej lekár vie, či je v ušku podtlak alebo tekutina. Je dôležité vedieť, že porucha sluchu sa najskôr dá riešiť, a to najčastejšie vybratím nosnej mandle alebo odstránením príčiny, ktorá k takémuto stavu viedla. Ak je tekutina v bubienkovej dutine dlho, často je potrebná operácia a vloženie trubičiek.

Ďalšia príčina, keď je treba do uška vložiť trubičku je akútny zápal stredného ucha. Ak zápal trvá dlho, vzdoruje liečbe často viacerými antibiotikami alebo sa pri liečbe nezlepšuje tak, ako by sme chceli, dieťa má stále teploty, bolesti, hnisavý výtok z uška alebo naopak, hnis z uška nevyteká, často je nutné do uška vložiť trubičku, aby sme zabezpečili odtok hnisu a následné prevzdušnenie a zahojenie zápalu v stredouší .

Ako to vyzerá

Rodičia sa často boja, že dieťatku bude z uška trčať nejaká rúrka, že sa mu poškodí sluch alebo že dieťa s trubičkami nemôže chodiť do škôlky. Nič z toho nie je pravda. Trubička je veľmi malá, má len 2mm v najväčšom priemere a do bubienka sa dáva tak, že sa do neho urobí malá dierka, cez ktorú sa trubička vloží, okolo nej sa bubienok zahojí a trubička v ňom potom pevne drží. Preto sa nemôže stať, že by pri behaní alebo skákaní vypadla, prípadne že by si ju dieťa mohlo vyšpárať prštekom. Tým, že bubienok nie je celistvý, je sluch o niečo horší, ale zhoršenie je také malé, že si to pri bežnej komunikácii s dieťaťom ani nevšimnete a keď sa trubička vyberie, sluch sa vráti do normy. A čo sa týka škôlky, dieťa s trubičkami nie je o nič viac ohrozené zápalom stredného ucha alebo inými infekciami, ako ostatné deti.

Aké sú obmedzenia u dieťaťa s trubičkami

Jediné obmedzenie je, že sa do uška nesmie dostať voda a nečistoty, napríklad prach. To znamená, že takéto dieťa by nemalo chodiť na plávanie a nemalo by sa potápať, aby mu do uška nenatiekla voda. To isté platí aj pri umývaní hlavičky. Rodičia to často robia tak, že pri kúpaní jeden drží ušká a druhý umýva hlavičku, prípadne sa do uška môže dať kúsok suchej vaty a na neho kúsok vaty s nejakým mastným krémom, aby vata nenasala vodu. Alebo je možnosť nechať si vyrobiť štuple do uší na mieru, prípadne sa dajú kúpiť štuplíky do ucha, najlepšie plavecké, ktoré sa v ušku rozvinú ako dáždnik a tak ho ochránia pred vodou. Ochrana uší vo vodeJe to preto, že trubička znamená, že v bubienku je permanentný otvor, a keďže cez neho je stredné ucho spojené s vonkajším zvukovodom, spolu s  vodou sa môže do neho dostať infekcia.

 

Ako dlho musí byť trubička v ušku a ako často treba chodiť na kontrolu

Trubička najčastejšie z bubienka vypadne sama po niekoľkých mesiacoch. Ak nevypadne, necháva sa v ušku približne rok a potom sa vyberá v krátkej celkovej anestézii. To, či je trubička ešte v bubienku, je vidieť pri ORL vyšetrení, keď sa lekár do ucha pozerá otoskopom alebo mikroskopom. Prvá kontrola po vložení je o týždeň. Je to preto, aby si lekár overil, či trubička dobre drží a či nie je upchatá (krvou, mazom, hnisom alebo granuláciami). Ďalšie kontroly sú pravidelne raz za mesiac, pri nich sa sleduje, či trubička nevypadla a či je priechodná, čo znamená, že je funkčná. Ak je upchatá a pre funkciu uška je potrebné, aby tam ešte bola, treba ju vymeniť za novú. Pri niektorých ochoreniach (rázštep podnebia, Turnerov syndróm, vrodené anomálie stredného ucha) je nutné, aby trubičky boli v uškách dlhodobo. Vtedy sa vkladajú špeciálne umelohmotné trubičky, ktoré v bubienku môžu ostať aj niekoľko rokov.

Znamená trubička, že dieťa už nikdy nebude mať zápal stredného ucha?

Neznamená. Zatiaľ nepoznáme spôsob, ako zabezpečiť, aby sa v strednom uchu zápal nezopakoval. Ak je baktéria, ktorá zápal spôsobila príliš agresívna alebo je málo citlivá na bežne používané antibiotiká (hovoríme, že je rezistentná), ako býva často pneumokok, po vysadení antibiotík sa môže  zápal  stredného ucha zopakovať. Môže sa to stať aj keď dieťa nedodržiava liečebný režim (napr. sa kúpe a ponára), preto je dôležité na deti dávať pozor najmä v lete.