Ucho je zmyslový orgán, ktorý nám umožňuje vnímať okolitý svet rozlišovaním rôznych zvukov. Odhalenie a včasná liečba obojstranného poškodenia sluchu je obzvlášť dôležitá v útlom detstve, pretože dieťa, ktoré nepočuje zaostáva v psychickom vývoji a nevyvíja sa mu ani reč.

Poruchy sluchu sa rozdeľujú podľa toho, ktorá časť sluchového orgánu je poškodená na prevodové (uzavretý vonkajší zvukovod alebo poškodenie stredného ucha), percepčné (poškodenie vnútorného ucha-slimáka, alebo sluchového nervu, sluchovej dráhy v mozgu) a zmiešané, kedy je postihnutý celý sluchový orgán.

Príčiny poškodenia sluchu môžu byť vrodené alebo získané v neskoršom živote.

Vrodené poruchy sluchu sú často podmienené dedičnosťou, ale môžu byť vyvolané aj chorobou matky v tehotenstve, užívaním liekov a pod. Dedičná porucha sluchu môže byť dominantná, teda v rodine, niekto zo starých rodičov, alebo rodič má hluchotu, a preto sa narodí hluché dieťa. Dedičná porucha sluchu až hluchota sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale aj v neskoršom živote v detstve. Niektoré dominantné dedičné poruchy sluchu sú progresívne, čo znamená že porucha sluchu sa objaví v detstve a zhoršuje sa vekom. Ak  sa dozvieme od rodičov, že v rodine má niekto poruchu sluchu, posielame ich na genetické vyšetrenie.

Ak sa zistí vrodená porucha sluchu u počujúcich rodičov a nie je známa príčina, môže isť o tzv. recesívnu dedičnú poruchu sluchu, ktorú vieme odhaliť genetickým vyšetrením.

Recesívna dedičnosť  znamená, že obaja počujúci rodičia nesú jednu defektnú alelu príslušného génu. Preto je 25% šanca že dieťa zdedí oba gény  a prejaví sa ako sluchovo postihnuté, v 50% dieťa bude nosičom defektnej alely bez poruchy sluchu.

Ak zistíme u dojčaťa vrodenú ťažkú poruchu sluchu až hluchotu obojstranne, pričom obaja rodičia sú počujúci, v tehotenstve matka nemala žiadne ochorenie, pôrod načas, bez komplikácií, novorodenec mal normálnu pôrodnú váhu,  teda žiadna príčina poruchy sluchu sa nevyskytla, je možné, že dieťa má poruchu sluchu dedičnú. Sú viaceré gény zodpovedné za poruchu sluchu až hluchotu. Dnes  sa dá dokázať genetickým vyšetrením mutácia génu Connexin 26, ktorý je zodpovedný za recesívnu dedičnosť, a vyšetrujeme ho u všetkých detí s obojstrannou poruchou sluchu až hluchotou ak príčina poruchy sluchu nie je známa a obaja rodičia sú počujúci.

Ak je v rodine hluché dieťa (s potvrdenou mutáciou génu Connexin 26) je možné u matky pri ďalšom tehotenstve aj prenatálne zistiť z pupočníkovej krvi plodu, či plod nesie mutáciu tohto génu, teda či sa narodí sluchovo postihnuté alebo nie.

Vrodené poruchy sluchu sú často na podklade vrodenej vývojovej chyby ucha, niektorej jeho časti alebo celého ucha, a preto môžu byť percepčné, prevodové alebo zmiešané.

Aj počas pôrodu a krátko po pôrode môže vzniknúť porucha sluchu, obyčajne pri pôrodnej traume, asfyxii alebo pri predĺženej novorodeneckej žltačke, ktoré podmieňujú percepčnú poruchu sluchu Aj pri nízkej pôrodnej váhe pod 1500g je riziko percepčnej poruchy sluchu.

Z tejto príčiny väčšinou nie je hluchota, ale vnútroušná(percepčná) porucha sluchu,  Pri ťažkej novorodeneckej žltačke sa dnes  robí fototerapia, preto väčšinou porucha sluchu nevznikne.

Asfyxia  znamená, že dieťa po narodení sa hneď nenadýchne,  nedostatok kyslíka pre mozog môže spôsobiť nielen poruchu sluchu, ale aj poruchu zraku a mentálne zaostávanie.

V detstve je najčastejšou príčinou získanej poruchy sluchu až hluchoty zápal mozgových blán (meningitída), niekedy mumps, úrazy hlavy, neprimeraný hluk (walkman, rozbušky).

Dnes je možná prevencia meningitídy  očkovaním proti najčastejším vyvolávateľom: povinné Haemophilus influenzae, Streptococcus pneumonie.

Aj v puberte hlučné počúvanie walkmana  je príčinou percepčnej poruchy sluchu, často   silvestrovské rozbušky zapríčiňujú poruchu sluchu.

Zriedkavejšie je príčinou vírusové ochorenie (chrípka, herpes zoster oticus), liečba ototoxickými liekmi, autoimúnne ochorenie alebo nádor. Tieto všetky vyvolávajú poškodenie vnútorného ucha alebo sluchového nervu a sú často nezvratné, v niektorých prípadoch okamžite zahájená liečba môže byť úspešná.

Prevodové poruchy sluchu u detí môžu byť aj len prechodné a vhodnou liečbou

sa sluch vráti k norme napr. akútny zápal stredného ucha, traumatická perforácia blanky bubienka, či akútna nádcha. Chronický zápal stredného ucha spôsobuje trvalejšiu poruchu sluchu ale chirurgickou liečbou po odznení zápalu je možné sluch zlepšiť alebo úplne upraviť.

Až v 80% sú poruchy sluchu prítomné už pri narodení. Jedno dieťa na 1000 narodených sa narodí hluché a ďalšie 3/1000 sú sluchovo postihnuté.

Najdôležitejšie je včas odhaliť poruchu sluchu u novorodenca a dieťaťa, obzvlášť ak je táto porucha sluchu, či hluchota obojstranná. Pri strate sluchu u detí sa nielen zle vyvíja reč, ale pre nedostatok podnetov je aj oneskorený mentálny vývoj. Pre rozvoj reči je najdôležitejšie obdobie do 3 rokov života. Dnes už je u novorodencov povinné vyšetrenie sluchu  skríningovou metódou (meraním otoakustických emissí- OAE) na novorodeneckom oddelení, najlepšie 3. deň života. Viac nájdete v článku novorodenecký skríning sluchu

Kým pred zavedením sluchového skríningu na Slovensku bola diagnostika poruchy sluchu u dieťaťa v priemere  v 2. roku života po zavedení skríningu všetkých novorodencov v Bratislave v r. 2004 bola diagnostikovaná porucha sluchu vo veku  7 mesiacov. Od 1.5.2006 je na Slovensku povinný skríning sluchu u všetkých novorodencov.

Ak sa potvrdí obojstranná porucha sluchu, dieťa do 1.roku života by malo dostať načúvací prístroj, u väčšiny detí hneď po odhalení poruchy sluchu.

Sú rôzne druhy načúvacích prístrojov a dieťa, ktoré dostane načúvací prístroj sa s ním musí naučiť počúvať, preto je potrebná foniatrická starostlivosť a veľká snaha a obetavosť rodičov.  Pre deti s ťažkými poruchami sluchu a hluchotou sú i špeciálne zariadenia, škôlka a škola, kde tieto deti sa naučia nielen hovoriť, ale je zabezpečený ich normálny psychický vývoj.

Skríning sluchu odhalí vrodené poruchy sluchu. Detský lekár i rodič si musia všímať ako dieťa reaguje na zvuky, ako sa mu vyvíja reč, lebo aj v neskoršom veku môže dieťa získať poruchu sluchu.

Nie všade na Slovensku sa robia u najmenších deti vyšetrenia na určenie prahu sluchu, a tým môže dôjsť k oneskorej diagnostike a liečbe porúch sluchu,  a preto ak majú rodičia podozrenie na poruchu sluchu u dieťaťa môžu sa obrátiť na Detskú ORL kliniku na kompletné vyšetrenie sluchu.