Najčastejším dôvodom prečo rodič vyhľadá lekársku pomoc pre svoje dieťa je infekcia horných dýchacích orgánov. V 80 až 90 % sú tieto infekcie spôsobené vírusmi. Na porovnanie, kým dospelý človek ochorie približne 2 krát do roka, deti majú akútny zápal HDC 4-6 krát za rok.  Je to zapríčinené viacerými faktormi. Pobyt v detskom kolektíve (škôlka, jasle) je pre imunitný systém, ale aj psychiku dieťaťa, ktoré sa ešte nevie brániť rôznym nástrahám kolektívu veľká záťaž, priam šok. Taktiež vplyv prostredia ako pasívne fajčenie, nedostatok vitamínov v potrave ako aj málo pohybu negatívne vplýva na obranyschopnosť jeho organizmu. Najčastejším zdrojom nákazy je choré dieťa v kolektíve, ktoré kvapôčkovou infekciou nakazí celý kolektív.

Medzi základné príznaky patria vždy vodnatý výtok z nosa, kýchanie, upchatý nos pre opuch nosovej sliznice, kašeľ, bolesť hlavy a hrdla a teplota. Ak sa tento stav nelieči spravidla sa môže k nezávažnej vírusovej infekcii pridružiť bakteriálny zápal. Najčastejšie sa pri ňom mení výtok z nosa na žltozelený, ostáva upchatý nos a to spôsobuje nefunkčnosť sluchovej trubice, ktorá komunikuje so stredným uchom a infekcia tak môže cez sluchovú trubicu prestúpiť do uška. Často hlien zateká do hrdla, kde môže spôsobovať angíny, zápaly priedušiek (bronchitídy), alebo upchá prínosové dutiny a často je potrebné robiť punkciu prínosných dutín (to je vtedy, keď Vám niekto povie, že mu prerážali dutiny). Bakteriálny zápal si vyžaduje antibiotickú liečbu. Tomu sa dá však zabrániť  liečbou počiatočného vírusového ochorenia. Základom je mať čistý nos. Čistý nos je 90 % úspechu predchádzania bakteriálnych komplikácií najmä zápalov stredného ucha. Preto mamičky, treba čo najskôr naučiť dieťa smrkať a ak to dieťa ešte nevie alebo nesmrká dostatočne, treba odsávať.

Pri vírusovom ochorení horných dýchacích orgánov sa vírus často dostane do stredného ucha, kde spôsobí lokálny zápal a opuch sliznice, a tým znemožňuje správnu funkciu  sluchovej trubice. Stredné ucho sa neprevzdušňuje a pri zápale sliznice sa vytvára tekutina, čo môže spôsobovať bolesti a zhoršené počutie. To je živná pôda pre baktérie.

Čo je vírusový zápal ucha?

Prvým príznakom zápalu je obyčaje bolesť. Pri vírusovom zápale blanky bubienka hovoríme o myringitíde. Vtedy sa na bubienku môžu vytvárať číre alebo aj krvavé pľuzgieriky (buly), ktoré môžu praskať a rodičia si všimnú, že dieťaťu vyteká z uška číra tekutina alebo krv. Je to však len lokálna záležitosť, príznaky zvyčajne trvajú 3-4 dni. Nehnisavý zápal stredného ucha nazývame katarálna otitída. O katarálnej otitíde hovoríme vtedy, keď nejde už len o zápal bubienka ale aj o zápal sliznice stredného ucha, kam patrí stredoušná dutina, pneumatický systém dutiniek spánkovej kosti aj sluchová trubica. Vtedy sa  v strednom uchu tiež vytvára tekutina, ale je nehnisavá. Antibiotiká v tomto prípade nedávame, pretože antibiotiká pôsobia na baktérie a nie na vírusy. Zbytočne by sme zaťažovali organizmus dieťaťa, antibiotikami by sme ničili aj jeho vlastnú mikroflóru v tráviacom trakte a spôsobili hnačky, nechutenstvo. Taktiež by sme zvyšovali odolnosť niektorých baktérií na antibiotiká, čo by sa mohlo vypomstiť pri naozaj závažných bakteriálnych infekciách, kde antibiotiká sú liekom prvej voľby. Liečba vírusových zápalov je ako pri iných bežných virózach symptomatická, kedy miernime teplotu a bolesti, udržujeme čistý, priechodný nos a pri správnej liečbe sú deti zvyčajne do týždňa zdravé.

Čo sa stane keď sa uško dobre nelieči?

Nefunkčnosť sluchovej trubice, oslabená sliznica a imunitný systém vírusovou infekciou, baktérie sídliace v nosohltane, v nosnej mandli, zle liečený vírusový zápal HDC a uška, môžu spôsobiť bakteriálnu superinfekciu (keď sa k pôvodne vírusovej infekcii pridruží bakteriálna). Vtedy hovoríme o akútnom zápale stredného ucha, tzv. otitis media. Tieto zápaly sú u detí do 5. roku života veľmi časté. Takmer 60% detí prekoná aspoň jeden takýto zápal vo svojom detstve.

Na rozdiel od myringitídy, ktorá je vírusová a pri správnej liečbe ustúpi aj sama, pri bakteriálnej otitíde sa v strednom uchu hromadí hnis, teploty a bolesť pretrvávajú, stav sa nezlepšuje, ale naopak zhoršuje, môže dôjsť až k prederaveniu bubienka množstvom hnisu, čo sa prejaví žltobielym ťahavým výtokom z uška. Vtedy treba postupovať dvomi základnými spôsobmi liečby.

  • Konzervatívna liečba antibiotikami. Je prvou voľbou pri bakteriálnych zápaloch stredného ucha. Používame antibiotiká, na ktoré sú baktérie podľa skúseností s liečbou zápalov ucha pravdepodobne najlepšie citlivé. Na začiatku liečby postupujeme empiricky (teda na základe skúseností lekára podložených vedomosťami o baktériách spôsobujúcich zápal stredného ucha). Najčastejším vyvolávateľom je Streptococcus pneumonie (40-50%), Haemophilus influenzae (10-30%) a Moraxella catharralis (5-15%).

Alebo postupujeme cielene na základe výteru z ucha a následnej kultivácii, teda vypestovaní baktérie v mikrobiologickom laboratóriu, kde sa určuje okrem typu baktérie, ktorá zápal spôsobila aj jej citlivosť na jednotlivé antibiotiká. Toto však má svoje nevýhody, o ktorých musíme vedieť. Bežná kultivácia trvá približne 3 dni a ak by sme včas nezačali s empirickou liečbou, môže sa stav zhoršiť. Výsledkom môže byť, že hnis sa hromadí v stredouší a keď je blanka bubienka celistvá, hnis z ucha nemôže samovoľne vytiecť, spôsobuje ťažkosti svojím tlakom a vtedy treba spraviť paracentézu (narezanie blanky bubienka). Ak empirická liečba nezaberá, aj v tomto prípade lekár zvyčajne čaká na výsledok kultivácie a potom podľa nej môže zmeniť predpísané antibiotikum za iné, na ktoré je daná baktéria citlivá. Treba povedať, že v dnešnej dobe a po zavedení nových antibiotík je empirická liečba väčšinou dostačujúca, keď sa k nej zodpovedne postaví lekár aj rodič. To znamená určiť správnu dávku lieku a primeraný čas liečby (pri zápale ucha to býva obvykle až 10 dní). Je potrebné, aby rodičia dohliadli na to, aby dieťa vždy užilo celú dávku a aby neprestali s užívaním antibiotík hneď po zlepšení príznakov, lebo sa môže stať, že liek nestihne zaúčinkovať alebo sa nedostane v dostatočnej koncentrácii na miesto zápalu. Okrem toho vždy treba liečiť aj vedľajšie príznaky ako napr. upchatý nos, treba smrkať, odsávať, kvapkať kvapky do nosa, jednoducho robiť všetko pre to, aby bol nos voľný. Ak sa liečba podcení, môže dôjsť k recidíve, to je k opakovaniu sa zápalu. Nanešťastie sa stáva, že aj po zodpovednej liečbe antibiotikami dochádza k opakovaným zápalom stredného ucha. Je to dané jednak vysokou virulenciou /útočnosťou, agresivitou/ niektorých bakteriálnych kmeňov  a stále sa zvyšujúcou rezistenciou baktérií na antibiotiká.

  • pri komplikovaných alebo opakujúcich sa hnisavých zápaloch stredného ucha je nutná chirurgická liečba paracentézou, prípadne následné vloženie ventilačných trubičiek.

Čo je to paracentéza?

Paracentéza je vytvorenie malého otvoru v blanke bubienka chirurgickým nástrojom. Tento výkon zabezpečí, aby hnis alebo tekutina za bubienkom vytiekla von. Tým, že hnis vytečie, dieťaťu sa uľaví, ihneď sa zmierni bolesť a klesne aj teplota. Staré latinské príslovie hovorí „Ubi pus, ibi evacua“ čo v preklade znamená „Kde je hnis, tam ho treba vypustiť“. Pri komplikovaných a často opakujúcich sa hnisavých zápaloch stredného ucha, kde zlyháva antibiotická liečba je nutné voliť vloženie ventilačných trubičiek. Trubičky alebo odborne stipulky sú kovové alebo plastové rúrky, ktoré sa vkladajú do bubienka, aby zabezpečili vzdušnosť stredného ucha alebo drenáž (odtekanie) hnisu pri zápale stredného ucha.

Celosvetovo zvyšujúca sa rezistencia, teda odolnosť alebo necitlivosť baktérií na antibiotiká je dôvodom hľadania možností vývoja nových liečebných a preventívnych opatrení. V súčasnosti je najväčším problémom v liečbe akútnych zápalov stredného ucha  rezistencia Streptococcus pneumoniae  na antibiotiká, čo je príčinou recidivujúcich otitíd a závažných komplikácií, vrátane otogénnej meningitídy (zápalu mozgových blán ušného pôvodu). Najvhodnejšia je preto prevencia vzniku pneumokokových otitíd u najmenších detí .

Očkovanie ako prevencia

V minulosti sa používali polysacharidové vakcíny /očkovacie látky/ obsahujúce pneumokokový polysacharid. Tieto sú neúčinné u detí do 5 rokov pre slabú imunitnú odpoveď detského organizmu. Navyše nedostatočne chránia dieťa pred zápalom stredného ucha a očkovanie nezanecháva trvalú imunitu. To viedlo k vývinu vakcíny, ktorá bnesie polysacharidové puzdro baktérie na bielkovinovom nosiči a touto cestou zlepšuje imunitnú odpoveď aj u detí do 5 rokov a pokryje aj zápal stredného ucha.

Táto nová 7 valentná konjugovaná vakcína sa začala používať v r. 2000 v USA u malých detí, odvtedy sa dramaticky znížil výskyt ťažkých pneumokokových ochorení. Sedem  sérotypov, ktoré sú vo vakcíne, pokrýva väčšinu typov pneumokokových vyvolávateľov zápalov stredného ucha v západnej Európe.

Na Slovensku sa začalo masívne očkovanie 7 valentnou pneumokokovou vakcínou v apríli 2008 u detí do 5 rokov, od januára 2009 je očkovanie PCV (Prevenar) zaradené k povinným očkovaniam systémom 2+1. Vývin vakcín sa vždy riadi najnovšími poznatkami a epidemiologickými štúdiami o vyvolávateľoch (konkrétnych sérotypoch pneumokokov), ktoré najčastejšie spôsobujú hnisavý zápal stredného ucha. Preto sú dnes na trhu už aj 10 a 13 valentné vakcíny.

KOMPLIKÁCIE: Najčastejšie ide o rezistentného pneumokoka na bežné antibiotiká.

  • Recidíva resp. chronická otitis media
  • Mastoiditída
  • Otogénna meningitída
  • Sepsa