Pri bolestiach uška u dieťaťa vždy treba odlíšiť, či ide o zápal stredného ucha alebo o zápal vonkajšieho zvukovodu, keďže liečba je úplne iná. Zápal zvukovodu je vlastne kožný zápal, ktorý sa v ušk rozvinie pomerne ľahko, keďže zvukovod je úzky a dlho sa v ňom drží vlhkosť. Ak je navyše koža poranená alebo podráždená a tekutina, ktorá sa dostane do uška nie je čistá, ale obsahuje nejaké baktérie alebo plesne, ľahko dôjde k tomu, že sa koža zapáli. Typický býva vznik po kúpaní v jazere, v bazénoch, kde je vo vode navyše chlór, ale môže vzniknúť aj z vody vo vani, u malých bábätiek aj vtedy, keď im mliečko pri papaní alebo po odgrgnutí zatečie do uška. Zápal vzniká ľahšie vtedy, ak mazové žliazky vo zvukovode neplnia dobre svoju funkciu, alebo sa maz stále z uška odstraňuje napr. čistením vatovou tyčinkou. Vedie to k oslabeniu ochrannej funkcie kože, ktorá je menej odolná voči vlhkosti aj mikróbom, navyše trením sa koža dráždi a môžu vznikať drobné poranenia Kožu oslabuje aj časté používanie mydiel a šampónov. Náchylnejšie na vznik infekcie sú deti s ekzémami, lupienkou alebo deti s cukrovkou a poruchami imunity.

Ako sa prejavuje zápal zvukovodu

K príznakom zápalu zvukovodu patrí bolesť uška, výtok, často páchnuci, pre opuch kože býva porucha sluchu, pri silnejšom zápale sa pridružia teploty, často bývajú aj zväčšené bolestivé uzliny v okolí uška. Keď sa koža hojí, bolesť vystrieda svrbenie.

Zápal kože môže byť ohraničený len na určitú časť kože, alebo môže postihovať kožu celého zvukovodu (hovoríme, že zápal je difúzny), pričom je často postihnutá aj vrchná vrstva bubienka. Ak je zápal ohraničený, najčastejšie vo vonkajšej časti zvukovodu vidíme hnisavý vriedok. Bývajú bolesti pri žuvaní alebo tlaku na zvukovod. Zápal vzniká v okolí vlasovej cibuľky alebo mazovej žliazky, často v puberte, keď sa vo vchode do zvukovodu nachádzajú rozšírené mazové žliazky (komedá). Pôvodcom býva stafylokok.

Pri neohraničenom zápale kože je celá koža opuchnutá, červená, býva hnisavý výtok z uška. Koža je niekedy taká opuchnutá, že je celý zvukovod uzavretý, vtedy nie je vidieť ani na bubienok, objaví sa porucha sluchu. Bývajú bolesti pri ťahu za ušnicu, bolesti pri žuvaní, prehĺtaní alebo pri tlaku na zvukovod. Keďže vo zvukovode je podkožie tenké a chýba tuková vrstva, zápal môže ľahko prestúpiť hlbšie a šíri sa na chrupku alebo kosť. Prejaví sa to výrazným opuchom, bolesťami, horúčkami a triaškou.

Takéto príznaky bývajú obyčajne pri bakteriálnej infekcii. Zápal, ktorý je spôsobený plesňami zvyčajne bolí len mierne, výraznejšie býva svrbenie. Vo zvukovode sú biele až hnedé plesňové povláčiky.

U detí s ťažkou poruchou imunity alebo u onkologických pacientov môže zápal zvukovodu prebiehať ako ťažká infekcia. Spôsobuje ju baktéria, ktorá sa nazýva Pseudomonas aeruginosa. Zápal sa šíri do hĺbky až na kosť, ktorú deštruuje, môžu sa vytvoriť abscesy v spánkovej kosti. Prejavuje sa výraznými bolesťami, výtokom zapáchajúceho výtoku z ucha a často obrnou tvárového nervu, liečba je chirurgická, ale prognóza je nepriaznivá.

Niekedy môžu zápal vyvolať aj vírusy, často to býva vírus chrípky. Prejavuje sa to čírymi, niekedy krvavými pľuzgierikmi v zadnej časti zvukovodu, pľuzgiere bývajú aj na bubienku. Po vyliečení chrípky pľuzgiere ustúpia. Pľuzgieriky vo zvukovode a na ušnici môže spôsobiť aj herpesvírus. Pri infekcii vírusom herpes simplex sú najskôr pľuzgieriky drobné, číre, koža páli, v okolí je červená. Potom sa zakalia, popraskajú a vytvoria sa na nich chrastičky. Vhodné je lokálne aplikovať antivirotické masti (Zovirax, Herpesin). Ďalší vírus, ktorý môže spôsobiť zápal vo zvukovode, je vírus ovčích kiahní (Varicella zoster), ktorý vyvoláva pásový opar. Pozdĺž nervu sa na ušnici a vo zvukovode tvoria početné drobné veľmi bolestivé pľuzgieriky, priebeh je rovnaký ako pri obyčajnom herpese, len trvá dlhšie. Vírus môže postihnúť aj sluchovopolohový a tvárový nerv a spôsobiť poruchu sluchu, rovnováhy alebo obrnu tvárového nervu. Poškodenie nervu je obyčajne len dočasné.

Pri chronickom zápale býva koža suchá, ošupuje sa a svrbí. Chronický zápal môže vyvolať aj dlhodobé dráždenie kože vatovými tyčinkami alebo kozmetickými prípravkami. Je dôležité dlhodobé ošetrovanie a premasťovanie kože.

Liečba

Ak je zápal mierny a dieťa nemá teploty, postačí lokálne ošetrovanie uška. Na ošetrenie je potrebné chodiť každý deň, až kým Vám lekár nepovie, že stačí doliečenie kvapkami. Ak je vo zvukovode ohraničený zápal, obyčajne dobre pôsobí suché teplo aplikované do zvukovodu alebo ichtyolová masť, ktorá v začiatočnej fáze zápal potlačí, alebo pri pokročilejšom zápale urýchli ohraničenie hnisavého ložiska. Z hnisavého ložiska je potrebné po vpichu alebo drobnom narezaní hnis vypustiť a kožu ošetriť.

Pri difúznom zápale, ak je vo zvukovode veľa hnisu a koža sa ošupuje, je dobré pred vyšetrením urobiť výplach dezinfekčným roztokom. Po výplachu je nevyhnutné uško vždy poriadne vysušiť. Niektorí lekári neodporúčajú uško vyplachovať, radšej ho len vyčistiť, aby zvukovod nebol zbytočne vlhký. Potom sa uško ošetruje masťou, u nás sa najčastejšie používa zmes mastí, ktorú voláme mišung. Obsahuje Camphor-ichtyol, antibiotikum, antimykotikum (liek proti plesniam) a kortikoid (liek proti opuchu). Niekedy sa do uška dáva ružovofialový dezinfekčný roztok (Castellanov roztok) alebo kyselina bórová v prášku, ktoré menia pH vo zvukovode, ktoré baktérie neznesú. Ak je zápal zmiernený, môže sa doma doliečiť lokálnymi antibiotickými kvapkami, ak trvá opuch, môžu sa použiť kvapky s pridaným kortikoidom proti opuchu. Ak je zápal spôsobený plesňami, treba ho poriadne doliečiť ešte aspoň týždeň po tom, čo ťažkosti pominú, lebo inak hrozí, že sa bude opakovať. Ak je priebeh ťažší s výraznými bolesťami a horúčkami, dávajú sa aj celkové antibiotiká.

Prevencia

Niektoré deti mávajú zápal zvukovodu často, vtedy je lepšie chrániť uško pred vodou. Najlepšie je neponárať sa alebo chrániť zvukovod štuplíkmi do uší, po každom kúpaní zvukovod vysušiť (ak treba, aj fénom). Je nevyhnutné poctivo doliečiť každý zápal.