Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na určité látky, ktoré pôsobia na organizmus zvonka, preto ju nazývame aj precitlivelosť. Táto reakcia sa získava opakovaným kontaktom s látkami, ktoré nazývame alergény.

Za posledných 30 rokov výskyt alergií výrazne stúpol. Alergiami trpí asi 20% obyvateľstva, ale sú krajiny, kde je alergikov až 40%. Dokonca sú hrozivé predpovede, že vzhľadom na stav životného prostredia a životný štýl bude do roku 2015 každý druhý človek trpieť nejakou formou alergie. Prvé príznaky sa môžu vyskytnúť už v 2 rokoch života, maximum výskytu je medzi 20-30 rokom. V dnešnej dobe stúpa výskyt alergií u detí. Je to dané práve znečistením životného prostredia, spôsobom života, častejším kontaktom s možnými alergénmi v potrave a vzduchu ale aj prehnanou hygienou a prílišnou ochranou detí pred bežnými nástrahami každodenného života. Negatívny účinok stresu a psychiky na vznik alergie dokazuje vyšší výskyt sennej nádchy u vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Čo je alergén

Je to látka, ktorá je schopná v organizme vyvolať alergickú reakciu. Alergén prirodzene nie je agresívna alebo škodlivá látka a väčšina ľudí naňho nereaguje. Ale alergici majú vrodene danú odlišnú reaktivitu imunitného systému voči určitým látkam a tak telo pri kontakte s alergénom ho falošne vyhodnotí ako protivníka a začne proti nemu obrannú reakciu, ktorá je vzhľadom na typ látky prehnaná. Vtedy hovoríme o alergickej reakcii. Alergény sú rôzne, v podstate to môže byť akákoľvek látka. Najčastejšie sú to pele tráv a stromov, potraviny, srsť alebo výlučky zvierat, roztoče, prach, jed hmyzu, chemikálie (kovy, lieky, konzervačné látky) ale aj baktérie a parazity. Do organizmu sa dostávajú vdýchnutím, požitím, kontaktom s kožou alebo injekciou (lieky, poštípanie hmyzom).

Ako delíme alergie

Alergiu delíme na sezónnu (senná nádcha) a celoročnú, podľa toho, kedy sa u dieťaťa objavujú alergické príznaky. Podľa dĺžky trvania ťažkostí ju delíme na občasnú (intermitentnú) – príznaky trvajú menej ako 4 dni v týždni a menej ako 4 týždne a pretrvávajúcu (perzistentnú) –  príznaky trvajú viac ako 4 dni v týždni a viac ako 4 týždne. Podľa intenzity príznakov a vplyvu na kvalitu života a denné aktivity na ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú.

Sezónnu alergiu spôsobujú najčastejšie pele a príznaky vznikajú pri vdýchnutí alergénov, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu. Dieťa má ťažkosti v období, kedy dané rastliny kvitnú. V našich podmienkach prejavy sennej nádchy začínajú už koncom februára, keď kvitnú jelše a liesky a trvajú až do jesene, keď kvitnú trávy a buriny (napr. palina a ambrózia)

Celoročná alergia sa prejavuje rovnakými ťažkosťami ako sezónna alergia, ale ťažkosti trvajú počas celého roka. Vyvolávajú ju najčastejšie alergény v domácnosti, hlavne roztoče, prach, domáce zvieratá, plesne. Výraznejšie býva upchatie nosa, deti dýchajú cez ústa, chrápu, môžu byť opakované zápaly prínosových dutín. Príznaky sú veľmi podobné ako pri zväčšenej nosnej mandli, preto treba vždy myslieť aj na alergiu a nosnú mandľu jednoznačne vylúčiť alebo potvrdiť, aby sme dieťa uchránili pred zbytočnou operáciou.

Ako prebieha alergická reakcia

Úlohou imunitného systému je chrániť organizmus pred mikróbami, cudzími látkami a škodlivinami. Za normálnych okolností telo pri kontakte s cudzími látkami proti nim vytvára protilátky alebo zapojí do boja obranné bunky, pomocou ktorých ich zneškodňuje. Pri ďalšom kontakte si toto stretnutie pamätá a preto je schopné reagovať rýchlejšie, lebo už vie, aké protilátky a bunky má tvoriť.

To isté sa deje aj pri alergickej reakcii. Pri prvom kontakte alergén rozpoznávajú tzv. plazmatické bunky, ktoré sa nachádzajú v sliznici a v krvi a na ich podnet začne organizmus s tvorbou protilátok, hovoríme, že organizmus sa senzibilizuje. Tieto protilátky nazývame imunoglobulíny a za alergickú reakciu je zodpovedný jeden konkrétny typ a to Imunoglobulín E,  v skratke IgE. Imunoglobulíny sa naviažu na špeciálne imunitné bunky, ktoré voláme mastocyty, tie sa nachádzajú v tkanivách a bazofily v krvi. Mastocyty a bazofily takto pripravené čakajú na ďalší kontakt s alergénom. Táto fáza trvá niekoľko dní až týždňov, počas ktorých dieťa nemá žiadne ťažkosti. Je to preto, že senzibilizácia ešte nie je vlastný boj organizmu s alergénom, ale je to vlastne len príprava na boj tela s cudzorodou látkou pre prípad opätovného stretnutia s votrelcom.

Pri ďalšom kontakte takto naviazané protilátky IgE ihneď rozpoznajú alergén, zachytia ho a to je podnet pre mastocyty a bazofily, aby začali uvoľňovať viaceré špeciálne obranné chemické látky, voláme ich mediátory. Za prejavy alergickej reakcie je zodpovedný najmä histamín a sérotonín.

Uvoľňujú sa hneď po kontakte s alergénom a sú zodpovedné za tzv. včasnú fázu alergickej reakcie. Niekedy sa môže objaviť oneskorená fáza alergickej reakcie, ktorá nastupuje o 6-12 hodín po stretnutí s alergénom, za čo sú zodpovedné chemické látky, ktoré sa v tele uvoľňujú počas včasnej fázy. Dôležité je myslieť na túto možnosť napr. pri poštípaní hmyzom, kedy sa už môžu prvé prejavy zmierniť alebo odoznieť, ale v organizme stále prebieha boj s protivníkom a následná reakcia sa môže oneskorene prejaviť s ešte väčšou silou. Preto treba lekára vyhľadať aj keď sa zdá, že dieťa sa už po prvej reakcii má lepšie.

Neskorá alergická reakcia je spôsobená iným typom reakcie imunitného systému. Nezodpovedajú za ňu protilátky ale priamo bunky – lymfocyty, ktoré bojujú proti agresorovi. Nastupuje po 2 až 3 dňoch a spravidla neprebieha tak búrlivo. Najčastejšie býva postihnutá koža a spúšťajú ju kontaktné alergény, napr. v kozmetike alebo bižutérii, môžu ju ale vyvolať aj produkty baktérií a parazitov pri dlhotrvajúcej infekcii v organizme. Tento typ reakcie trvá dlhšie a vymizne až po odstránení kontaktu so škodlivinou.

Anafylaktická reakcia je prudká alergická reakcia, ktorá sa môže rozvinúť už o niekoľko sekúnd po požití alergénu, po vpravení alergénu do tela injekciou alebo po poštípaní. Zhoršujúcim faktorom môže byť aj zvýšená telesná námaha alebo prebiehajúca infekcia v organizme. Prejaví sa rozsiahlym kožným výsevom (žihľavkou), výrazným svrbením tela, opuchom dýchacích ciest a ťažkosťami s dýchaním, závratmi, zhoršeným videním, búšením srdca, poklesom tlaku. V priebehu pár minút môže viesť k strate vedomia až k smrti v dôsledku anafylaktického šoku. Preto ak sa u Vášho dieťaťa po kontakte s nejakou podozrivou látkou (oriešky, morské príšery, hmyz) objavia uvedené príznaky, okamžite treba volať rýchlu zdravotnú službu.

Aké sú prejavy alergie

Histamín a ďalšie látky spôsobia zápalovú reakciu v tkanivách a slizniciach, spôsobia rozšírenie ciev a zvýšenie priepustnosti ich steny, čo vedie k opuchu a začervenaniu. Mediátory alergickej reakcie pôsobia aj na nervy, čo vyvolá svrbenie a obranné reflexy ako kýchanie a kašeľ, tiež zvyšujú produkciu hlienov, čím sa telo snaží votrelca zbaviť. Svaly v prieduškách a čreve reagujú na tieto látky stiahnutím, čo vyvolá zúženie priedušiek a kŕče v bruchu.

Zápalová reakcia v sliznici nosa sa prejaví upchatím nosa, svýtokom z nosa, záchvatovitým kýchaním, svrbením, poruchou čuchu, dieťa je zahlienené, zatekajú mu hlieny a to vedie ku kašľu, pre opuch sluchovej trubice býva aj zaľahnutie v ušiach, často býva aj krvácanie z nosa. Môže sa objaviť bolesť alebo tlak v tvárovej oblasti, bolesti hlavy. V dôsledku častého trenia a krčenia nosa, keď sa dieťa snaží zmierniť svrbenie a výtok  na chrbte nosa vzniká priečna ryha. Ak alergická reakcia prebieha v  spojovkách, býva slzenie a svrbenie očí, citlivosť na svetlo, tmavé kruhy pod očami, viečka sú opuchnuté. V prieduškách sa alergická reakcia prejaví ako astma, teda kašľom, pískaním pri dýchaní, pocitom tlaku na hrudníku alebo nepohodou pri dýchaní. Ak alergia postihne tráviaci systém, môže byť vracanie, hnačky, kŕče a nafukovanie, na koži sa môže prejaviť ako ekzém, pri priamom kontakte alebo v rámci celkovej alergickej reakcie sa objaví žihľavka. Okrem príznakov vyplývajúcich z postihnutia jednotlivých orgánov býva únava, predráždenosť, nesústredenosť, u detí niekedy aj zvýšená teplota.

Zvyčajne sa príznaky objavia v orgáne, cez ktorý došlo k vniknutiu alergénu do tela, ale bývajú aj príznaky na vzdialených miestach. Ak vystavenie alergénu trvá dlho, reakcia organizmu sa zosilňuje, lebo telo tvorí stále viac protilátok a obranných buniek, preto sú príznaky búrlivejšie. Intenzita príznakov tiež závisí od typu alergénu a brány vstupu do organizmu. Chemické látky sú vo všeobecnosti silnejšie alergény ako napr. peľ a najbúrlivejšia reakcia býva po poštípaní alebo injekcii.

Diagnostika

Anamnéza – rozhovor s pacientom, klinický obraz, dotazníky, podľa ktorých sa dá určiť typ alergie a pravdepodobný alergén

ORL vyšetrenie, rinoendoskopia – sliznica v nose býva často bledá alebo livídna (bledofialová), opuchnutá, býva prekrvené hrdlo, zatekanie hlienov

Krvné testy – hladina špecifických imunoglobulínov E, teda hladina IgE proti konkrétnym alergénom, krvný obraz a počet špecifických krvných buniek – eozinofilov, bazofilov

Pľúcne vyšetrenie – spirometria, provokačné prieduškové testy

Vyšetrenie sekrétu z nosa alebo z priedušiek

Kožné testy – jednotlivé alergény sa aplikujú do povrchovej vrstvy kože alebo na kožu (kontaktné alergény)

Zobrazovacie metódy – CT nosa a prínosových dutín na zobrazenie zmien na sliznici a polypov

U detí by ORL lekár mal myslieť na alergiu v prípade, ak u dieťaťa dlhodobo pretrvávajú príznaky nádchy, dieťa má soplíky, kašle a nenájdeme inú príčinu, ak sa po vybratí nosnej mandle dýchanie cez nos výraznejšie nezlepší alebo ak dôjde k recidíve – opätovnému zväčšeniu nosnej mandle, najmä ak sa to stane v krátkom období po jej vybratí (pri recidíve do pol roka po adenotómii sa alergia dokáže až u 2/3 detí).

Liečba alergie

Vyhýbanie sa alergénom – pri sennej nádche obmedziť pobyt v prírode, najmä na miestach s nepokosenou trávou a v období, keď kvitnú dané rastliny, zatváranie okien (pri peľovej alergii), častejšie sprchovanie a umývanie vlasov, z domácnosti odstrániť domáce zvieratá, koberce, závesy, častejšie vysávanie, vetranie, utieranie prachu, používanie antialergických matracov, perín a vankúšov, používanie nedráždivej kozmetiky atď.

Klimatická liečba – pobyt pri mori, v jaskyni…

Symptomatická liečba – liečba zmierňujúca príznaky ochorenia – v akútnom štádiu kvapky do nosa a očí, antihistaminiká, antialergiká, antiastmatiká. Tieto lieky tlmia prejavy alergie tým, že tlmia tvorbu látok spúšťajúcich alergickú reakciu.

Lokálne kortikosteroidy (nosové spreje alebo kvapky, spreje na vdychovanie) – majú silný protizápalovýa protiedémový účinok, brzdia tvorbu a uvoľňovanie mediátorov alergickej reakcie, tlmia jej včasnú aj neskorú fázu, ovplyvňujú priepustnosť cievnej steny, znižujú prílev lymfocytov do tkaniva. Pôsobia priamo v mieste postihnutého orgánu, málo sa vstrebávajú cez sliznicu a preto majú výrazne obmedzené celkové nežiadúce hormonálne účinky na organizmus.

Špecifická hypo až desenzibilizácia – znamená podávanie alergénu v postupne sa zvyšujúcich dávkach, čím si naňho organizmus zvykne a alergická reakcia sa oslabí, niekedy až celkom vymizne. Prípravky sa pripravujú individuálne pre každého pacienta podľa konkrétneho alergénu.

Komplikácie neliečenej alergie

Neliečená alergická nádcha u detí môže neskôr viesť k vzniku chronického zápalu nosovej sliznice, môže sa podieľať na rozvoji opakovaných zápalov prínosových dutín až chronického zápalu prínosových dutín, vedie k vzniku polypov (výrastkov na sliznici). Neliečená alergická nádcha je najčastejšou príčinou chronickej hyperplastickej rinitídy u dospievajúcich a dospelých, u detí môže viesť aj opakovaným zápalom stredného ucha. Udáva sa, že až u 1/3 neliečených pacientov so sezónnou alergiou sa vyvinie celoročná alergia a u 1/3 pacientov so sennou nádchou sa pridruží astma.

Prevencia

Je dokázané, že na rozvoj alergie má pozitívny vplyv dlhšie kojenie. Tiež je nevyhnutné dodržiavať úplný zákaz fajčenia v domácnosti, najmä deti s predispozíciou (vrodenou náchylnosťou) na vznik alergie, teda ak sa v rodine alergie vyskytujú u viacerých členov, sa snažíme tieto deti chrániť pred kontaktom s možnými alergénmi vo vzduchu, v potrave ale aj v domácnosti. Všeobecná prevencia spočíva v zdravom životnom štýle a v starostlivosti o životné prostredie.