Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie lymfatického systému, ktoré najčastejšie postihuje deti a mladých ľudí. Spôsobuje ju Ebstein-Barrovej vírus (EBV), menej často cytomegalovírus (CMV). Udáva sa, že až 90-95% dospelých je nositeľmi EB vírusu. Inkubačná doba je od 30 dní do 2 mesiacov. Najčastejšie sa prenáša slinami, preto sa jej hovorí aj choroba z bozkávania alebo choroba zamilovaných, môže sa preniesť aj kvapôčkovou infekciou alebo krvou, zriedka sexuálnym stykom. Vírus sa najskôr pomnoží v nosohltane, potom infikuje biele krvinky, konkrétne jeden ich typ, ktorý sa nazýva B-lymfocyty a tým sa infekcia rozšíri do celého organizmu.

Príznaky

K najčastejším príznakom patrí angína s hrubými bielymi povlakmi na mandliach, s výrazným zväčšením krčných mandlí (až na 2-násobok), zápach z úst, nosový „huhňavý“ hlas, niekedy aj problémy s dýchaním, dieťa dýcha s otvorenými ústami, v noci sa môže dusiť. Bývajú zväčšené lymfatické uzliny na krku, ktoré sú nebolestivé, dobre pohyblivé. Často je zvýšená teplota, zväčšenie pečene a sleziny, typické sú bodkovité krvácania na mäkkom podnebí, u niektorých pacientov sa objaví kožný výsev, opuchy viečok, ktoré vytvárajú typický „orientálny výraz tváre“ , niekedy žltačka. Bývajú sprievodné nešpecifické príznaky ako nechutenstvo, únava, malátnosť, bolesti hlavy a svalov.

Priebeh

Prejavy ochorenia môžu byť rôzne, môžu byť rôznej intenzity a rekonvalescencia môže prebiehať rôzne dlho. Väčšinou platí, že čím sú prejavy ochorenia ťažšie a čím dlhšie trvá, tým je aj oslabenie imunity ťažšie a tým dlhšia je rekonvalescencia. Asi 50% ľudí infikovaných vírusom EB nemá žiadne príznaky ochorenia, infekcia teda prebehne asymptomaticky, skryto, niekedy prebehne ako chrípka alebo bežná viróza s teplotou, malátnosťou, bolesťami hlavy a svalov. Máloktorý pacient má všetky príznaky ochorenia. Zvyčajne je prvým príznakom teplota, ktorá môže byť veľmi vysoká, k nej sa obvykle pridružia bolesti hrdla, ťažkosti s prehĺtaním, huhňavá reč a zväčšené uzliny na krku, niekedy nechutenstvo, pocit nafukovania alebo bolesti pod pravým rebrovým oblúkom ako prejav postihnutia pečene a sleziny. Teplota trvá rôzne dlho, pri ľahšom priebehu vymizne do 7 dní, ale môže trvať aj 2-3 týždne, niekedy aj dlhšie. Typické je, že ochorenie sa na začiatku považuje za angínu, nasadia sa antibiotiká, ktoré sú ale neúčinné a stav sa nezlepšuje. Na pravú príčinu ťažkostí potom často lekára upozornia až typické zmeny v krvných testoch.

Človek je po prekonaní mononukleózy infekčný asi rok, najviac vírusov sa vylučuje v akútnej fáze ochorenia, kým trvá teplota. Aj keď ochorenie zanecháva trvalú imunitu a zvyčajne prebehne len raz za život, udáva sa, že okolo 6% ľudí môže infekciu dostať znova. Vírus ostáva v organizme po celý život ukrytý v bunkách a imunitný systém ho kontroluje, ale za vhodných podmienok, teda keď je človek oslabený, pri strese ale niekedy aj v tehotenstve sa môže znova začať množiť, čo sa prejaví tým, že sa začne vo zvýšenej miere vylučovať slinami . Takíto ľudia sú zdrojom infekcie, aj keď majú málokedy prejavy ochorenia. U pacientov s poruchou imunity sa ale vírus môže aj viac krát za život aktivovať a opakovane vyvolať príznaky mononukleózy.

Komplikácie

Pri ťažkom priebehu ochorenia sa môžu vyskytnúť komplikácie ako zápal srdcového svalu, obličiek, zápal pľúc, zníženie počtu červených ale aj bielych krviniek, zápal mozgových blán, zápal mozgu. Ak je slezina príliš zväčšená, môže dôjsť k jej roztrhnutiu, čo sa môže stať pri námahe, údere ale aj spontánne. Pre znížený počet krvných doštičiek sa môžu objaviť krvácavé prejavy. Najčastejšou komplikáciou býva postihnutie pečene, ktoré nebýva trvalé, ale môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Prekonaná mononukleóza sa zvykla spájať aj s chronický únavový syndróm, čo sa nepotvrdilo, ale únava a slabosť môžu pretrvávať aj niekoľko mesiacov po prekonaní ochorenia. Vzhľadom na postihnutie imunitného systému môže niekoľko mesiacov trvať aj porucha imunity.

Diagnóza

Na potvrdenie mononukleózy sú potrebné krvné vyšetrenia – vyšetruje sa krvný obraz, počet bielych krviniek (leukocytov) môže byť zvýšený, niekedy normálny, ale môže ich byť aj menej. Dôležitejší je určitý typ bielych krviniek s jedným veľkým jadrom (monocyty), ktorých počet býva pri tejto infekcii zvýšený, býva aj mierne znížený počet krvných doštičiek. Ďalej sa vyšetrujú pečeňové testy, pečeňové enzýmy bývajú zvýšené ako prejav poškodenia pečene. Počas ochorenia aj v období rekonvalescencie je dôležité pečeňové testy kontrolovať, najskôr častejšie, potom približne raz za mesiac, až kým sa neupravia na normálne hodnoty. Kedysi sa robil rýchly orientačný krvný test, ktorý sa nazýva Paul-Bunnelov test, ale pre časté falošne pozitívne výsledky sa dnes už nerobí. Keďže pri mononukleóze bývajú zväčšené najmä krčné uzliny, ale tiež pečeň a slezina, robí sa sonografické (ultrazvukové) vyšetrenie krku a brucha. Jediný definitívny výsledok nám ale dajú sérologické vyšetrenia, to znamená vyšetrenie protilátok proti EB vírusu a CM vírusu. Vyšetrujú sa akútne IgM aj chronické IgG protilátky, podľa čoho vieme určiť, či u pacienta práve prebieha infekcia alebo či ju prekonal v minulosti.

Liečba

Keďže sa jedná o vírusové ochorenie, proti ktorému zatiaľ nepoznáme liek, liečba je len symptomatická a podporná. Zameriava sa na tlmenie bolestí a ťažkostí, zabránenie ďalšieho poškodenia pečene a zabezpečenia šetriaceho kľudového režimu. Na tlmenie bolestí hrdla a teploty dávame Nurofen alebo Paralen, môžeme kloktať alebo hrdlo vyplachovať dezinfekčnými roztokmi (repíkový, šalviový čaj, Tantum verde, Jox atď.), prípadne sa môžu užívať lokálne antibiotiká (Bioparox). Na krk dávame obklady s octanovou masťou alebo Camphor-ichtylolom. Pacientovi zabezpečíme dostatok tekutín, vitamínov, najmä B-komplex a C vitamín, na podporu imunity dávame probiotiká, v lekárňach sú dostupné aj voľnopredajné lieky na podporu nešpecifickej imunity. Okrem toho sa často užívajú aj lieky na ochranu pečene (Flavobion, Essentiale, Lipovitan), ktoré predpisuje lekár. Najdôležitejšia je ale pečeňová nemastná diéta s dostatkom bielkovín, ktorú treba dodržiavať 3-6 mesiacov. Jej úlohou je odľahčiť pečeň a zabezpečiť jej tak podmienky na regeneráciu. Keďže vírus napáda imunitný systém, imunita pri tomto ochorení býva vždy oslabená a trvá niekoľko týždňov až mesiacov, kým sa obranyschopnosť vráti do pôvodného stavu. Preto je dôležitý pokojový režim, v začiatočnej najťažšej fáze ochorenia pokoj na lôžku, neskôr je často potrebné oslobodenie od telesnej výchovy, športu a ťažšej fyzickej aktivity aj na niekoľko týždňov (väčšinou na 3 mesiace), aby mal organizmus čas sa primerane a bez následkov zotaviť. Na liečbu antibiotikami sú protichodné názory. Isté je, že antibiotiká ochorenie vyliečiť nedokážu. Preto ich niektorí lekári nedávajú, iní ich odporúčajú na zabránenie bakteriálnej infekcie, ktorá by pri oslabenej obranyschopnosti mohla nasadnúť na už prebiehajúce ochorenie. Pri mononukleóze sa nesmú podávať antibiotiká s obsahom ampicilínu, lebo takmer vždy hrozí toxická reakcia s kožným výsevom, a môže dôjsť k poškodeniu obličiek!

Aj keď mononukleóza je menej infekčná, ako sa v minulosti myslelo, najmä v začiatočnej fáze choroby je dôležité dodržiavať hygienické preventívne opatrenia na zabránenie šírenia infekcie. Chorého podľa možnosti izolujeme, nepoužívame spoločný uterák, ani spoločné riady a príbory, pred každým jedlom si treba vždy dôkladne umyť ruky.

Diéta

V jedle by sa mali uprednostniť ako zdroj energie najmä cukry (sacharidy), ich zdrojom sú jedlá z múky, ryža, zemiaky. Postupne pridávame bielkoviny, chudé mäso, najlepšie hydinu, nízkotučný tvaroh, jogurt. Je potrebné obmedziť tuky, hlavne tepelne upravené, do hotového jedla môžeme pridávať malé množstvo olivového oleja alebo čerstvého masla. Pokrmy pripravujeme varením alebo dusením, prípadne pečením bez tuku. Úplne vylúčime vyprážané a mastné jedlá, údeniny, vnútornosti, strukoviny, korenie, sýtené nápoje, čokoládu, jedlá len málo solíme, platí úplný zákaz alkoholu. Na začiatku ochorenia je vhodné obmedziť aj čerstvú zeleninu a ovocie, zeleninu je lepšie podávať dusenú, ovocie vo forme kompótov, neskôr čerstvé bez šupky a postrúhané. Do jedálnička len postupne pridávame tukové a ťažšie stráviteľné jedlá, dávky zvyšujeme podľa znášanlivosti. Diétu je nevyhnutné dodržiavať minimálne 3-6 mesiacov (podľa hodnôt pečeňových testov, aj po ich úprave je treba diétovať ešte aspoň mesiac).

zdieľaj