Keďže deti sú prirodzene zvedavé a majú  snahu všetko skúmať a skúšať, s cudzími telesami na všetkých možných miestach dýchacej, ale aj tráviacej sústavy sa stretávame pomerne často.  Najčastejšie si deti niečo vložia do nosa, do ucha, niečo veľké prehltnú alebo niečo vdýchnu. Často sa to stáva pri hre, niekedy ich k tomu núti zápal a snaha utlmiť bolesť alebo svrbenie v nose alebo v uchu, alebo sa to stane náhodou pri cmúľaní predmetov. Niektoré z týchto situácií sú nezávažné ale niektoré sú život ohrozujúce, vyžadujúce si okamžitý odborný zásah, lebo inak môžu viesť až k úmrtiu dieťaťa. K najčastejšie odstraňovaným cudzím telesám patria kúsky potravy ako orechy, kukurica, hrach alebo drobné cukríky, ako napr. tic-tac, potom sú to korálky, guličky, čiastočky stavebníc, kamienky, mince, baterky a všetky možné drobné predmety, skrátka fantázia detí je neobmedzená a preto je na rodičoch aby zabezpečili, aby sa deti k takýmto predmetom nedostali. Tiež je dôležité si uvedomiť, že kým nebiologické cudzie telesá väčšinou nezmenia tvar, časti potravy často vo vlhkom prostredí napučia a zväčšia svoj objem, čo môže v obmedzenom priestore dýchacích ciest viesť k úplnej obštrukcii a k závažným komplikáciám, alebo môže dôjsť ku korózii kovových cudzích telies, z čoho najnebezpečnejšie sú baterky, ktoré môžu úplne rozleptať okolité tkanivá a viesť až k prederaveniu napr. nosovej priehradky alebo bubienka.

Cudzie telesá v nose

Nos je najčastejšia ORL oblasť, kam si deti niečo vopchajú. Býva to jedlo alebo drobné guľaté predmety a kúsky stavebníc. Deti sa buď priznajú alebo si rodičia všimnú sťažené dýchanie, výtok z nosa, ktorý môže byť pri ostrejších predmetoch krvavý alebo sa dieťa sťažuje na bolesti nosa. Niekedy, ak dieťa hneď neprizná, čo sa stalo a cudzie teleso je v nose dlho, vedie to k zápalu okolitej sliznice, čo sa prejaví  jednostranným zapáchajúcim hnisavým výtokom alebo krvácaním z nosa, často sa dieťa sťažuje aj na bolesti alebo pocit tlaku v nose. Ak zápal trvá dlho, sliznica reaguje tým, že bujnie, cudzie teleso môže zarásť a potom je nutné jeho chirurgické odstránenie.

Čo robiť

Ak je cudzie teleso v nose viditeľné, rodičia sa ho často pokúšajú odstrániť buď odsávaním, fúkaním alebo pinzetou, ale takáto neodborná manipulácia môže viesť k tomu, že sa cudzie teleso zasunie hlbšie alebo sa zasekne, prípadne dôjde k poraneniu sliznice a následne je aj tak nutné odborné ošetrenie. Najvážnejšou komplikáciou, ak sa predmet zasunie príliš hlboko je to, že ho dieťa môže vdýchnuť. Preto sa nikdy nesnažte o opakované pokusy o odstránenie, vyskúšajte to raz a ak to nejde, prenechajte ošetrenie lekárovi.

Ako prebieha ošetrenie

Pokiaľ sa cudzie teleso nachádza v prednej časti nosovej dutiny, spravidla nie je problém ho odstrániť pomocou háčika. Problém býva s veľkými predmetmi alebo s cudzími telesami, ktoré sú zasunuté alebo zakliesnené v zadnej časti nosovej dutiny, alebo ide o úplne nespolupracujúce dieťa . Vtedy je často nutné ich odstránenie v celkovej anestézii.

Cudzie telesá v uchu

Ďalšom obľúbenou lokalitou detí, kam sa dá niečo vopchať, je ucho, presnejšie vonkajší zvukovod. Arzenál cudzích telies je približne rovnaký, navyše sa v uchu často nachádzajú kúsky vaty, ktoré rodičia zasunú hlboko a potom ich nevedia sami vybrať. Ďalším špecifickým typom cudzieho telesa v uchu býva hmyz, najmä v lete.  Deti sa väčšinou sami priznajú, alebo povedia, že ich uško bolí, svrbí, niečo v ňom cítia, niekedy udávajú poruchu sluchu, pri poranení kože môže ucho krvácať. Dlhšie prítomné cudzie teleso môže vyvolať zápal kože zvukovodu, zriedkavo stredného ucha a následný výtok z ucha.

Čo robiť

Existujú viaceré rady ako z ucha vylákať alebo odstrániť hmyz, napr. zavrieť dieťa do tmavej miestnosti a zapáliť sviečku, prípadne nakloniť hlavu tak, aby postihnuté ucho bolo hore a do ucha pomaly nalievať vodu, alkohol alebo olej s cieľom hmyz vyplaviť resp. usmrtiť, o účinnosti týchto zásahov sa, ale dá pochybovať. V žiadnom prípade sa nesnažíme na odstránenie cudzích telies použiť vatovú tyčinku alebo pinzetu, keďže koža zvukovodu je veľmi citlivá a u dieťaťa nikdy nemôžeme rátať s úplnou spoluprácou a stačí malý pohyb a môžeme narobiť viac škody ako úžitku. Najväčším rizikom pri neodbornej snahe o ich odstránenie je poranenie kože zvukovodu a poranenie bubienka, prípadne ostatných súčastí stredného ucha (napr. kostičiek). Preto by sme odstránenie cudzích predmetov z ucha vždy mali prenechať odborníkovi.

Ako prebieha ošetrenie

Pri návšteve ambulancie sa lekár najskôr pozrie do ucha otoskopom alebo mikroskopom a po zhodnotení situácie (o aký predmet sa jedná, aký je veľký, či je zasunutý hlboko, ako dieťa spolupracuje) sa rozhodne o ďalšom postupe. Najčastejšie sa cudzie telesá odstraňujú výplachom, vyberajú sa háčikom alebo pinzetou. Vždy po ošetrení sa lekár do ucha pozrie ešte raz, či nedošlo pri manipulácii v ušku k poraneniu kože alebo bubienka. Ak je pokus o odstránenie neúspešný alebo sa dieťa bráni ošetreniu, býva nutný zákrok v celkovej anestézii.

Cudzie telesá dýchacích cestách

Vdýchnutie cudzieho telesa je nočnou morou každého rodiča. Najčastejšie malé deti vdýchnu časti potravy, napr. oriešky, kúsky tvrdej zeleniny, šupky alebo jadierka z ovocia  alebo rôzne drobné predmety ako napr. korálky alebo časti skladačky. Ak je vdýchnutý predmet veľký, môže padnúť na hrtan alebo podráždiť hlasivky a vyvolať ich reflexné stiahnutie alebo upchá priedušnicu a v tom prípade dieťaťu hrozí smrť udusením. Ak je cudzie teleso menšie, posunie sa ďalej do dýchacích ciest a upchá menšiu priedušku, ak je rozdrobené (napr. oriešok), upchá viac drobných priedušiek. Často k tomu dochádza pri jedle, keď sa dieťa smeje, plače alebo sa zľakne, prípadne ak sa hrá alebo behá a my sa ho snažíme pritom nútiť jesť.

Čo robiť

Prvým príznakom, keď dieťaťu zabehne, je vždy kašeľ, dusenie, dýchavičnosť, najskôr očervenanie, potom zmodranie až ošednutie. Ak má dieťa hlas a intenzívne kašle, je to dobré znamenie, kašeľ je obranný reflex a je vyvolaný pohybom cudzieho telesa v dýchacích cestách. Ak dieťa kašle, podporujeme ho v tom. Keď sa cudzie teleso zakliesni niekde ďalej v dýchacích cestách, kašeľ prestane. Ak ale dieťa nemá hlas, ticho kaše, neúčinne lapá po dychu a omodráva, znamená to, že cudzie teleso upchalo dýchacie cesty a dieťa nemôže dýchať. V tom prípade ho okamžite otočíme dole hlavou a údermi do chrbta sa snažíme uvoľniť cudzie teleso alebo hneď začneme resuscitovať, snažíme sa aspoň vdýchnuť do dieťaťa vzduch, aby sa cudzie teleso niekam posunulo. Následne okamžite musíme dostať dieťa do nemocnice. Vždy je podozrivé aj to, ak dieťa z ničoho nič začne kašľať, kašeľ trvá dlhodobo alebo má dieťa opakovane zápal pľúc na tom istom mieste. Vtedy by sme vždy mali myslieť na to, či náhodou nemohlo v minulosti niečo vdýchnuť. Ak je cudzie teleso v pľúcach dlho, okolo neho sa vytvorí zápal, sliznica opuchne a vytvoria sa granulácie (teda sliznica bujnie) a obalí cudzie teleso a vznikne ohraničený zápal pľúc, ktorý sa po preliečení antibiotikami upokojí ale keďže príčina trvá, zápal následne znova vzplanie a toto sa opakuje niekoľkokrát. Ak takýto stav trvá niekoľko mesiacov alebo aj rokov, cudzie teleso sa už nedá odstrániť normálnou cestou a dlhotrvajúci zápal poškodí pľúca, niekedy je nutná operácia s odstránením časti pľúc.

Ako prebieha ošetrenie

Ak viete alebo máte podozrenie, že Vaše dieťa niečo vdýchlo, ihneď treba vyhľadať odborníka. Lekár dieťa popočúva, pričom môže na pľúcach počuť rôzne zmeny dýchania. Čím je cudzie teleso väčšie a čím väčšia prieduška je upchatá, tým výraznejšie zmeny je počuť. Potom pošle dieťa na RTG hrudníka. Ak je cudzie teleso RTG kontrastné (napr. kov), na snímke vidíme, ako svieti, ak nie je RTG kontrastné, môžeme vidieť rôzne zmeny vzdušnosti alebo známky zápalu pľúc. Niekedy, ak je cudzie teleso malé a upcháva len drobnú predušničku, RTG môže byť normálny alebo sú na ňom len nepatrné zmeny. Potom ide dieťa na krčné oddelenie, kde sa mu urobí vyšetrenie, ktoré sa nazýva bronchoskopia. Je to vlastne vyšetrenie priedušiek endoskopom, teda hadičkou s optikou, ktorá pomocou kamery prenáša obraz na obrazovku. Ak vidíme cudzie teleso, musíme sa ho pokúsiť vytiahnuť. Ak je malé buď klieštikmi priamo cez endoskop alebo nástrojom, ktorý sa nazýva chapák cez kovovú rúrku (tubus) zavedenú do dýchacích ciest. Tento výkon sa vždy robí v celkovej anestézii a je dôležité si uvedomiť, že je to vždy pre dieťa veľké riziko, keďže sa pohybujeme v dýchacích cestách. Preto je najdôležitejšia prevencia, musíme dohliadnuť, aby sa deťom nedostali do rúk oriešky, strukoviny, z ovocia vždy odstrániť šupky a jadierka, aby malé deti jedli iba mäkkú stravu, zabezpečiť, aby jedli vždy za stolom a v pokoji a odstrániť z ich dosahu všetky drobné predmety a hračky.

Cudzie telesá v hltane

Najčastejším cudzím telesom v ústnej dutine je rybacia kosť, ale môže to byť napríklad aj steblo trávy, ktoré sa často zapichnú do krčnej mandle alebo koreňa jazyka, prípadne na iné miesto v hltane. Môžu to byť aj ploché cudzie telesá ako napr. list, šupka alebo kúsok fólie či papiera, ktoré sa môžu zaseknúť medzi koreňom jazyka a hrtanovou príchlopkou alebo sa nalepiť na podnebie alebo na rôzne časti hltana, prípadne zostať vo vchode do pažeráka a vyvolávať intermitentné dráždenie na zvracanie, zvracanie alebo dusenie.

Čo robiť

Prvá pomoc je obvykle dať dieťaťu zjesť niečo tvrdé a suché, čo strhne so sebou kostičku a tú potom dieťa prehltne. Ak je kosť väčšia, hrozí riziko, že sa zasekne v pažeráku, prípadne môže prederaviť jeho stenu. Ak ostré cudzie teleso poranilo sliznicu v ústach, často aj po jeho odstránení alebo prehltnutí môže trvať pocit pichania alebo škriabania v krku, ktorý po pár hodinách ustúpi.  Ak je cudzie teleso v ústach vidieť, môžeme sa pokúsiť vybrať ho pinzetou ale tu hrozí riziko poranenia, preto by sme ošetrenie mali zveriť do rúk odborníka.

Ako prebieha ošetrenie

Lekár podrobne prehliadne celú ústnu dutinu, ak je cudzie teleso vidieť, odstráni ho kliešťami. Ak cudzie teleso nevidieť, dolná časť hltana a hrtan sa vyšetria zrkadielkom, urobí sa tzv. nepriama laryngoskopia, ak ide o malé dieťa, ktoré nespolupracuje, niekedy je nutné endoskopické vyšetrenie pomocou tenkej hadičky s optikou, ktorá pomocou kamery prenáša obraz na obrazovku. Ak cudzie teleso nájdeme, následne ho pomocou vhodného nástroja odstránime.

Cudzie telesá v pažeráku

Najčastejšie zaseknutým cudzím telesom v pažeráku je minca. Môžu to byť aj väčšie kúsky stravy ako napr. mrkva, cukríky, alebo rôzne nebiologické cudzie telesá, ktoré sú u detí najčastejšie prehltnuté náhodne. Cudzie teleso sa obyčajne zasekne na prechode hltana do pažeráka, kde má pažerák úzky priemer a je to jeho tzv. prvé fyziologické zúženie. Prvým príznakom je bolesť, keď nastane kŕč okolitého svalstva, ktoré uväzní cudzie teleso, dusenie, kašeľ, napínanie na zvracanie, zvracanie a slinenie. Následne, keď sa kŕč svalov uvoľní, príznaky sa zmiernia, dieťa sa sťažuje na bolesť alebo tlak v krku, obvykle vie prstom ukázať presné miesto, sliní, občas ho napína na zvracanie alebo zvracia a odmieta prehĺtať, aj keď väčšinou dokáže prehltnúť tekutiny. Ak je cudzie teleso príliš veľké, môže zatlačiť na priedušnicu, ktorá sa nachádza pred pažerákom a spôsobiť dusenie.

Čo robiť

Ak je cudzie teleso hladké alebo ak sa jedná o väčšie sústo jedla,  môžeme sa pokúsiť dať dieťaťu zjesť niečo tuhšie, napr. chlieb alebo mu dať napiť, aby sa sústo posunulo ďalej do pažeráka a potom do žalúdka. Ak je ale cudzie teleso príliš veľké alebo ostré, prípadne sa jedná o baterku, čo najrýchlešie sa snažíme vyhľadať odborníka.

Ako prebieha ošetrenie

Lekár nechá urobiť RTG pažeráka, a ak je cudzie teleso kontrastné, na snímke vidíme, kde presne sa nachádza, teda vidíme aj to, ak sa už posunulo nižšie do tráviaceho traktu. Ak je nekontrastné, napr. časti potravy, dá sa urobiť vyšetrenie, ktoré sa nazýva ezofagografia. Pri tomto vyšetrení dieťa prehltne kontrastnú látku (báriovú kašu) a následne sa viackrát po sebe urobí snímka pažeráka, kde je vidieť priebeh hltacieho aktu, aj to, či je niekde v pažeráku prekážka, čo sa zobrazí ako stop kontrastnej látky, alebo jej výpad, ako prekážku obteká. Keď sme dokázali, že v pažeráku sa nachádza cudzí predmet alebo ak aj sú vyšetrenia normálne, ale dieťa odmieta jesť alebo udáva bolesti v krku, prípadne má iné prejavy, musí sa urobiť vyšetrenie pažeráka v celkovej anestézii, ktoré sa nazýva ezofagoskopia. Pri nej sa do pažeráka zavedie kovová rúrka (tubus) a cez ňu sa nástrojom, ktorý voláme chapák, snažíme cudzie teleso vytiahnuť. Niekedy, ak ho nevidíme dobre, ale je RTG kontrastné, môžeme ho vytiahnuť pod RTG kontrolou. Pri tomto zákroku je vždy riziko poranenia pažeráka. Ak by sa stalo, že sa poraní stena pažeráka, môže vzniknúť ťažká komplikácia – zápal medzihrudného priestoru (mediastinitída), ktorá ohrozuje dieťa na živote. Preto po operácii vždy dieťa ostáva v nemocnici na pozorovanie. Najskôr môže iba piť tekutiny a ak nemá problémy, postupne môže začať jesť kašovitú a neskôr aj tuhú stravu. Dieťa púšťame domov iba vtedy, ak bez problémov papá aj pije, nemá žiadne bolesti pri prehĺtaní, teploty, ani ťažkosti s dýchaním. Občas sa stane, že cudzie teleso sa nedá vybrať a pri manipulácii sa zasunie hlbšie do pažeráka alebo do žalúdka. Vtedy je vždy potrebné urobiť znova kontrolný RTG, aby sme si overili jeho polohu. Ak sa nachádza v žalúdku alebo už je v črevách, predpokladáme, že organizmus si s ním poradí sám a vylúči ho, preto dieťa púšťame domov. Rodičom odporúčame, aby dieťaťu dávali vysokozvyškovú stravu, tzn. kapustu, zemiaky, ovocie, ovsené vločky, cereálie. Rodičia vždy musia sledovať každú stolicu dieťaťa, až kým sa v nej cudzie teleso neobjaví, čo sa obvykle stane do 7-10 dní. Ak sa cudzie teleso v stolici neobjaví, dieťa sa začne sťažovať na bolesti bruška, je nafúknuté, má zápchu, zvracia, má teploty, je malátne alebo má dokonca poruchy vedomia, je okamžite potrebné navštíviť chirurga, lebo je pravdepodobné, že cudzie teleso sa zaseklo niekde v tráviacom trakte a ten ho nevie sám pretlačiť ďalej a vylúčiť. Takáto situácia sa vždy musí riešiť operačne.