Chrápanie je zvuk, ktorý vzniká v hltane počas spánku a je prvým príznakom prekážky v horných dýchacích cestách.  Každé dieťa môže občas chrápať, napr. pri akútnej nádche alebo angíne.  Avšak dlhodobé chrápanie každú noc s opakovaným prebúdzaním sa a lapaním po dychu je nevyhnutné vyšetriť a liečiť, pretože jeho následkom sú závažné ochorenia, dokonca  i smrť v spánku.

Spánok nie je homogénny dej, počas spánku sa striedajú REM (rapid eye movement) a non-REM fáza. Non –REM fáza spánku má 4. štádia hĺbky spánku. V REM fáze spánku je vysoká aktivita mozgu (napr. snívame), ale znížená aktivita svalov horných dýchacích ciest (HDC),  a preto akákoľvek prekážka v HDC, ktorá počas dňa nemusí robiť ťažkosti, sa v spánku prejaví chrápaním.

Príčinou chrápania je prekážka v dýchacích cestách, ktorá môže byť funkčná alebo anatomická: nedostatočný tonus (napnutie) podnebných, hltanových a jazykových svalov (napr.pri Downovom syndróme), ktoré zlyhávajú pri udržiavaní voľných dýchacích ciest počas inspiračnej fázy dýchania (nádychu)  alebo sú to masy vypĺňajúce hltanový priestor (napr. hypertrofické podnebné mandle zväčšená nosohltanová mandla (adenoidné vegetácie), prekážky v nose, v nosohltane, makroglosia (nadmerne veľký jazyk), nádory a cysty hltana a v supraglotickej časti hrtana, prílišná dĺžka mäkkého podnebia alebo uvuly, čím sa zmenší predozadný rozmer nosohltana a tieto vibrujú počas nádychu. Tučnota spôsobuje, že tuk na krku v spánku tlačí na dýchacie cesty, ale aj  rôzne anomálie tváre sú tiež príčinou zúženia dýchacích ciest v spánku. Najčastejšou príčinou chrápania  a apnoe u detí sú hypertrofické podnebné mandle a adenoidné vegetácie.

Chrápanie môže byť rôznej intenzity a rôzneho stupňa závažnosti. Stupeň závažnosti sa dá určiť celonočným spánkovým vyšetrením, polysomnografiou (PSG), čo je záznam EEG, EKG, EOG, EMG, saturácie kyslíkom.

Chrápanie môže byť benígne, prakticky nepoškodzuje kvalitu spánku, ale u niektorých detí môže byť rizikom začínajúceho vývoja syndrómu obštrukčného apnoe (OSAS), čo znamená že dieťa počas chrápania opakovane prestane na niekoľko sekúnd dýchať. Chrápanie môže byť spojené s opakovaným prebúdzaním sa zo spánku, ktoré však nie je skutočným zobudením, a dá sa dokázať len podľa celonočného elektroencefaografického (EEG) záznamu v spánku a nazýva sa syndróm rezistencie horných dýchacích ciest. Hlavným faktorom, ktorý podmieňuje prebúdzanie je vysoký vnútrohrudníkový (pažerákový) tlak, ktorý je následkom zvýšeného respiračného úsilia pre prekážku v horných dýchacích cestách (HDC).  Pri prebudení sa zvýši svalový tonus, a tým sa prekážka v dýchacích cestách odstráni. Opakované prebúdzanie znižuje kvalitu spánku, klinicky sa prejaví u dieťaťa zvýšenou únavou a ospalosťou počas dňa. Najťažší stupeň chrápania a obštrukčnej poruchy dýchania v spánku je syndróm obštrukčného spánkového apnoe, charakterizovaný epizódami čiastočného alebo úplného uzavretia dýchacích ciest s následným nedostatočným okysličením organizmu a s klinickými príznakmi v spánku, po prebudení a pri dlhodobom pretrvávaní aj s rôznymi klinickými príznakmi a následkami z chronickej obštrukcie HDC v spánku.

Klinické príznaky v spánku: Pri chrápaní môže byť výrazné respiračné úsilie (vťahovanie nadkľučkovej jamky /jugula/, hrudnej kosti /sterna/, apnoické pauzy, zobúdzanie sa zo spánku, prehadzovanie sa v posteli, neobvyklá poloha v spánku, pomočovanie alebo časté močenie v spánku, desivé sny, prílišné potenie.

Pre zníženú kvalitu spánku a nedostatočné okysličovanie mozgu pre opakované zastavenie dychu (apnoe) až na 30 sekúnd, dieťa môže trpieť na ranné bolesti hlavy, počas dňa býva ospalé.  Niektoré detí sú naopak hyperaktívne, podráždené, majú poruchy pozornosti a v škole majú preto horší prospech. Často na prvý pohľad u detí vidno, že cez deň dýchajú cez ústa, majú ťažkosti pri prehĺtaní tuhej stravy alebo aj gastroezofagický reflux.

Následkom dlhodobého dýchania cez ústa a chrápania v spánku sa postupne vyvíja predĺžená tvár, gotické podnebie, porucha skusu, deformity hrudníka, často dieťa neprospieva (má nižší vzrast a menšia hmotnosť). Opakované apnoické pauzy v spánku po rokoch môžu mať za následok mentálne zaostávanie, hypertenziu a hypertrofiu pravého srdca.

Diagnostika: Často krát už na prvý pohľad lekár vidí, že dieťa má pootvorené ústa a vtedy cielená anamnéza ako dieťa spí je veľmi dôležitá,  obzvlášť ak dieťa má niektorý z ďalších  príznakov (napr. pomočovanie v spánku, deformity hrudníka a pod). Najdôležitejšie je otorinolaryngologické  a endoskopické vyšetrenie na odhalenie prekážky v horných dýchacích cestách,  rtg. vyšetrenie, pulzoximetria prípadne celonočné polysomnografické vyšetrenie (PSG).

Liečba závisí od toho, kde je prekážka v dýchacích cestách a ako ju je možné odstrániť. Pri opuchu sliznice nosa lokálne kvapky do nosa, prípadne kortikoidy, pri obezite endokrinologické vyšetrenie a liečba obezity. Ak je v horných dýchacích cestách prekážka liečba je chirurgická, ak sa nejedná o anatomickú prekážku, alebo sa prekážka nedá odstrániť (vrodné anomálie tvárového skeletu) je indikovaná liečba prístrojom, ktorý v spánku napomáha dieťaťu dýchať (nasal continuous positive airway pressure). Takýto prístroj je indikovaný  na základe výsledku celonočného monitorovania (PSG vyšetrenia).

Prvým krokom ak dieťa chrápe každú noc je vyšetrenie u otorinolaryngológa, ktorý prekážku v dýchacích cestách odhaľuje a ak je možné aj odstráni.

Dlhodobé chrápanie každú noc s opakovaným prebúdzaním sa a apnoickými pauzami je nevyhnutné vyšetriť a liečiť, pretože jeho následkom sú závažné zmeny telesného i duševného vývoja dieťaťa.

Literatúra

Jakubíková J.: Chrápanie u detí: príčiny, diagnostika a liečba