Kašeľ sám o sebe nie je chorobou, ale v klinickej praxi je príznakom rôznych ochorení nielen dýchacích orgánov. Kašeľ je však častý symptóm u detí  najčastejšie vyvolaný akútnou vírusovou infekciou, ale môže byť indikátorom vážnej choroby, obzvlášť ak dieťa má aj ťažkosti s dýchaním. Kašeľ je dôležitý obranný reflex, ktorým sa organizmus usiluje odstrániť cudzorodé látky z dýchacích ciest alebo zabrániť ich vniknutiu. Pomáha čistiť dýchacie cesty od vdýchnutého cudzieho materiálu a hyperprodukcie hlienu. Patrí k najčastejším dôvodom návštevy lekára.

Kašeľ u detí môže byť klasifikovaný rôznymi spôsobmi – na základe času trvania,  kvality (suchý alebo vlhký) a etiológie.

Podľa času trvania kašľa je kašeľ akútny, subakútny a chronický. Akútny trvá menej ako 3 týždne (Change 2005). Subakútny kašeľ je niečo medzi akútnym a chronickým, trvá viac ako 3 týždne  a väčšinou pretrváva po prekonaní vírusovej alebo atypickej infekcie alebo ide o tzv. sinobronchiálny syndróm.Vírus chrípky ako aj mykoplazmy a chlamýdie spôsobujú ochrnutie riasiniek respiračnej sliznice, ktoré môže pretrvávať viac ako mesiac.  To spôsobuje nedostatočné odstraňovanie  hlienov a pretrvávanie kašľa, ktorý  postupne ustupuje.  Ak sa kašeľ nezmierňuje a naopak progreduje, sú nevyhnutné ďalšie vyšetrenia. Ak kašeľ pretrváva viac ako 3 mesiace a neustáva, ide o chronický kašeľ. Pri recidivujúcom kašli je potrebné tento považovať za chronický a dieťa komplexne vyšetriť. Mnohé klinické štúdie dokazujú, že deti s chronickým kašľom majú recidivujúce infekty,a preto deti s cystickou fibrózou alebo astmou sú často dlho nepoznané a vedené ako recidivujúci kašeľ.

Kašeľ podľa tvorby hlienu je kašeľ suchý, dráždivý, bez vykašliavania a produktívny, vlhký, charakterizovaný vykašliavaním spúta, rôznej kvality a kvantity. Pri akútnej vírusovej infekcii je spočiatku kašelľsuchý, po 3-4 dňoch sa mení na vlhký.

Etiológia kašľa je rôznorodá, u detí je najčastejšie príčinou kašľa akútny vírusový alebo bakteriálny respiračný infekt horných (rinosinusitis, laryngitis)  a/alebo dolných dýchacích orgánov (tracheitis, bronchitis, pneumonia). Môže byť podmienený aj atypickými baktériami, ktoré sa dajú potvrdiť serologickými testami.  Keď sa dieťa budí na kašel zo spánku bez príznakov akútnej infekcie treba myslieť na GER, bronchiálnu hyperaktivitu  alebo  astmu (7). Jednou z príčin kašľa u detí je aj aspirácia cudzieho telesa,  je to obyčajne náhle vzniknutý kašel, ale aj chronický kašel a recidivujúce bronchitídy môžu byť podmiené nepoznaným cudzím telesom (5).

Príčinou recidivujúceho až chronického kašeľa u detí sú aj  vrodené anomálie tracheobronchiálneho strómu a systémové ochorenia (cystická fibróza, syndróm ciliárnej dyskinézy, sarkoidóza, Tbc).

Zriedkavo sú príčinou kašľa  nádory v dýchacích cestách. Extramurálnymi príčinami kašľa sú zväčšené lymfatické uzliny (Hodgkin) a iné nádory mediastína.

Podľa pravdepodobnosti ochorenia sa rozdeľuje kašel na „normálny“ alebo očakávaný, špecifický a nešpecifický (2, 7).

Každe dieťa občas zakašle aj bez príznakov respiračnej infekcie. Pri akútnej infekcii dýchacích orgánov obzvlášť v zime o takomto kašli hovoríme ako „normálnom alebo očakávanom; špecifický kašel, je ten pri ktorom sú z anamnézy jasné znaky príčiny,je známa etiológia. Nešpecificky kašel je chronický kašeľ, ktorý je ako jediný symptóm, jeho etiológia je ťažko definovaná, u väčšiny detí sa nejedná o vážne ochorenie a môže spontánne vymiznúť (napr. po vírusovej infekcii) ( 1,3).

Keď nevieme nájsť racionálne vysvetlenie príčiny kašľa môže byť kašeľ aj psychogénny,

nevyskytuje sa v nočných hodinách.

Pretože etiológia kašľa je veľmi rôznorodá, pri recidivujucom, subakútnom či chronickom kašli je nutné komplexné vyšetrenie dieťaťa (tbl.1).

Tbl. 1. Vyšetrenia pre odhalenie etiológie kašľa

  • ORL vyšetrenie
  • RTG prinosových dutín
  • Alergiologické vyšetrenie
  • Rtg snímka hrudníka
  • Komplexné funkčné vyšetrenie pľúc vrátane bronchokonstrikčného a bronchodilatačného testu
  • Bronchoskopia – I: každý pretrvávajúci kašeľ
  • Mikrobiologické vrátane mykobakteriologického vyšetrenia – pri suchom kašli získavame materiál na vyšetrenie výtermi horných dýchacích orgánov, so spúta , bronchoskopicky
  • Sérologické vyšetrenie- protilátky na atypické infekcie
  • Monitorovanie pažerákového pH
  • CT, HRCT
  • Kardiologické vyšetrenie (vrodené anomálie)

Ak poznáme príčinu kašľa, liečba je relatívne jednoduchá. U detí je až v 80% príčinou kašľa akútná respiračná infekcia.  Zatekanie hlienu do hltanovej časti hrtana  pri rôznych ochoreniach horných dýchacích orgánov liečime intranazálnymi degongestívami, kortikosteroidmi, antihistaminikami, expektoranciá a v pripade bakteriovej infekcie aj antibiotikami.

Kašeľ prináša úľavu odstraňovaním sekrétu z dýchacích orgánov, udržiavaním ich priechodnosti, bráneni v šírení infekcie v dýchacích orgánoch. Kašeľ môže dieťa aj vyčerpávať, prekážať v spánku, a preto sú potrebné antitusiká, expektoranciá a mukolytiká. Expektoranciá a mukolytiká sú heterogénna skupina liekov, uľahčujú vykašliavanie a evakuáciu sekrétu z dýchacích orgánov.Mukolytiká ovplyvňujú štruktúru hlienu, znižuje sa viskozita hlienu, ale  nie množstvo hlienu, sekretomotoriká zvyšujú tvorbu riedkeho hlienu, zvyšujú jeho množstvo.

Pri vlhkom,  produktívnom kašli sú vhodné expektoranciá. Skvapalňujú hlien, pomáhajú ho vykašľať, keď sú samočistiace mechanizmy preťažené (napr. N-acetylcystein, ambroxal, bromhexin, guaifenezin, rastlinne extrakty). Pri suchom kašli sú indikované antitusiká. Na začiatku vírusovej infekcie cca 5dní je kašel suchý, postupne sa mení na vlhký.

Antitusiká sú indikované pri neúčelnom  kašli ( nevedie k vykašľaniu hlienu),  keď expektorácia neprinášajú úľavu, kašeľ chorého vyčerpáva často ho ruší ho v spánku.

Sú dve veľké skupiny antitusík. Deriváty alkaloidov ópia, tieto majú  veľa nežiadúcich účinkov, sú návykové, spôsobujú zápchu a útlm dýchacieho centra a nie sú vhodné pre deti (napr. kodein, etylmorfín , dextrometorfan, kombinácie napr.  kodein+emetin+efedrin). Pre deti sú lepšie deriváty nekodeínového typu alebo kombinované preparáty s expektoračným aj antitusickým účinkom. Prerušujú reflexný oblúk kašľa na úrovni aferentných vlákien nervov vedúcich z dýchacích ciest do centra kašľa v predĺženej mieche, nemajú analgetický účinok, nie je na nich závislosť, neprichádza k hypoventilácii ( napr. Butamirát, kombinácie butamirát+ guaifenezin, Stoptusin).